Váš nákupný košík je prázdny

Ste neprihlásený
PÚŤ PAPIEROVEJ TAŠKY

PÚŤ PAPIEROVEJ TAŠKY

Čo nám chce povedať príbeh dobrého života tašky.

Ráno ako každé a predsa celkom iné. Káva, čerstvé chrumkavé pečivo ( niekedy staršie nechrumkavé), obľúbené rádio, rozlúčka s najbližšími a cesta do práce. Každý deň je rovnaká a aj tak každý deň iná. Stačí iný východ slnka, svetlý človek na prechode pre chodcov, kŕdeľ čo ti preletí priamo nad hlavou.... 

V takéto ráno, v čase kedy pekári rozvážajú teplé rožky, sa už u nás nakladá papier do stroja. Taška, o ktorej bude reč, je už v pláne. Tichučko čupí v hárku papiera, ktorý sa snažíme čo najlepšie naložiť do stroja. Tak, aby bola čo najrovnejšia, s pevne zalepeným dnom, ušká vlepené vycentrovane, jemná aj silná zároveň. So zažmúrenými očami putuje taška útrobami stroja, kým sa na nej všetko poskladá, zalepí, preloží a konečne dopadá do rúk našej kolegynky. Tá ju očkom skontroluje, pripočíta jej ďalšie kamarátky a spoločne ich uloží do nachystanej krabice. Tu si môžu spolu povtipkovať a potom odpočívať, aby dobre preschli. Taška, o ktorej je reč, je netrpezlivá, čaká, čo sa bude diať ďalej. A má dnes šťastie, dostala sa do výberu na testovanie. Teraz do nej ponakladáme cca 5 kg papiera, fľašu šampanského z poslednej firemnej párty a chodíme. Prechádzame sa, tašku nadhadzujeme, položíme na zem, na policu, potom bežíme celou výrobou, aby si zažila všetky situácie, ktoré môžu nastať. Poobede tašku uložíme medzi testované vzorky a nechávame ju oddychovať. Zajtra ju čaká ďalšie ráno.

Iná taška bola dosť znechutená tým, že ju na testovanie nevybrali. „ Čo nie som dosť dobrá?“. Druhý deň ale nebol až taký nudný ako predpokladala. Jej krabicu previezli do skladu, kde vládne ukecaná nálada. Celé týždne spoznávala iné tašky, ich problémy, radosti aj starosti a veselo sa pridávala do debatných papierových krúžkov. Utvárala si svoj názor, hľadala spriaznené tašky. Prišiel však Deň D a nastal čas rodnú hrudku opustiť. Taška sa dostala do balíka, ktorý si u nás objednala pani Jana L. Vydáva dcéru a potrebuje v niečom rozdať upomienkové predmety pre výnimočných hostí. Taška teraz čelí obrovskému náporu a stresu. „Zvládnem toto?“ Po miliónoch debát vypočutých na sklade sa ale drží našej stratégie. „Pri dobrej vôli sa všetko podarí. Nie miesto robí tašku, ale taška miesto. Drž sa svojej sily a podáš ju aj ďalej.“ Podobné slogany počúvala každý deň a samozrejme, že sa to podpísalo na jej odolnosti a výdrži. S radosťou udržala všetko čo do nej pani Janka nakládla a poctivo držala uško, keď boli hostia už „v nálade“ a trošku s ňou natriasali. Uniesla aj pár nevestiných rozlúčkových sĺz napriek jej jedinému veľkému strachu, ktorý má každá papierová taška – voda a dážď. Takto sa taška, plná koláčikov, dobrého vína a drobného dreveného vtáčika s ornamentami a iniciálmi ženícha s nevestou, ocitla v domácnosti u Heňa R. Jeho žena má obrovské zuby, keď sa po vypitom víne smeje. Taška ostala po vyprázdnení zavesená v chodbičke, nachystaná na nákup. V nákupnom centre s Heňovou ženou a jej veľkými zubami to vyzeralo obrovsky, farebne, svetelne, veľkolepo. Taška hrdo domov doniesla zeleninu, pečivo a dve mlieka. A šup naspať na vešiak. Trochu oddychu a je tu nová výzva. Heňo ju až po okraj naplnil suchým chlebom a odovzdal susedovi, ktorý chodí na víkend na vidiek. Taška si tak pocestovala v parádnom aute, potrkotala s ďalšími plnými taškami a verte, že bolo o čom. Dostala sa k veľkej rodine, starí rodičia, deti, deti ich detí a kopu manželov a manželiek, priateľov a známych. Tu taška zažila dva nákupy, výlet na piknik, miestne folklórne slávnosti, ostala pokreslená najmladším Adamkom a stala sa darčekovým balením na prenádhernú ručne robenú vázu a bonboniéru pre „najlepšiu maminku na svete“. Dlho čakala v skrini najlepšej maminky na svete, až sa dostala do veľkej nádoby plnej papierov, ktoré sa dostanú k ďalšiemu papierovému odpadu, aby sa znova spracoval. Jej úsmev dobrého života  sa už nesie naspäť k Vám v podobe darčekovej krabičky, alebo ďalšej tašky.

Testovacia taška jedna sa takto dostala do rodiny jednej z našich kolegýň, chodila s ňou na nákupy a potom v nej celé dva roky skladovala staré fotky. Jej úsmev dobrého života sa ticho nesie prírodou, pretože je po roku na smetisku už krásne rozložená.

Už tušíte pointu príbehu? Môže mať taška úsmev dobrého života? Symbolicky snáď áno. Jednou z najdôležitejších priorít dobrého života je jeho naplnenie. Nájdenie seba, či ľudí k sebe a spoločné naplnenie svojich dní až po okraj. Byť naplnení tým, že sme potrební, naplnení láskou, zaľúbenosťou, naplnení pomáhaním, dobrom, naplnení až po okraj. To je snáď to, čo nám chcela papierová taška pri svojej púti a vo svojom príbehu odovzdať. Práve v tom je krása a zmysel jej púte. Tašiek je na trhu veľmi veľa, každá z nich je ale osobitne dôležitá keď ju naplníme obsahom. Aj keď je nás tak veľa, každý máme svoj príbeh naplnenia.

Ráno nikdy nie je ako každé iné. Každý deň je aj cesta do práce iná, len sa stačí pozerať. Stačí iný východ slnka, svetlý človek na prechode pre chodcov, kŕdeľ čo ti preletí priamo nad hlavou.... 

Produkty

Cookies nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Kliknutím na tlačidlo "Súhlasím" vyjadrujete súhlas s anonymným používaním a uchovávaním cookies. Viac informácii

Súhlasím